Vianoce oslavuje viac ako 2 miliardy kresťanov a ďalšie stovky miliónov ľudí, ktorí ich berú ako sviatky pokoja, lásky a stretnutia s rodinou. Vianočné sviatky sa v mnohých krajinách neoslavujú ako štátom uznaný cirkevný sviatok v presne rovnaké dni napr. v Poľsku je štátom uznaný sviatok 25. a 26. december, tak aj v Maďarsku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Vo Francúzsku pripadá len na 25. december.

A toto ste o Vianociach určite nevedeli :

Vianočné sviatky majú svoj pôvod v rímskych oslavách Saturnálií na počesť boha Saturna, ktoré sa slávili v tomto zimnom období. Kresťania si tento sviatok prispôsobili a v roku pápež Július I. vyhlásil 25. december za deň narodenia Krista, pričom o tomto dátume nie je žiaden dôkaz.

Anglicko slovo "Christmas" (Vianoce) je odvodené od spojenia “Christ’s Mass" (Kristova omša). Toto slovné spojenie vychádza zo staroanglického "Cristes maesse", ktoré bolo prvýkrát zaznamenané v roku 1038.

Často sa používa aj výraz "Xmas". Táto skratka pre Vianoce bola používaná pred vynájdením kníhtlače, aby mnísi pri jej prepisovaní ušetrili atrament aj čas. Písmeno X je prvým písmenom gréckeho slova Χριστός (Kristus).

Na svete sú dva ostrovy, ktorá sa volajú “Christmas”. Jeden je v Tichom oceáne a druhý v Indickom.

Pozrime sa spoločne na to aké zvyklosti a zaujímavosti nájdeme u našich susedov :

Na Ukrajine veria, že ak vo vianočné ráno nájdu v dome pavučinu budú mať šťastie. Podľa ukrajinského ľudového príbehu žila kedysi žena taká chudobná, že si nemohla dovoliť vianočné dekorácie pre svoju rodinu. Jedno vianočné ráno sa zobudila a zistila, že pavúky obmotali stromček svojimi sieťami. Keď na ne zasvietilo slnko, siete sa zmenili na strieborné a zlaté. Odvtedy sa pavúky a pavučiny považujú za ozdoby ukrajinských vianočných stromčekoch.

Rovnako aj v Poľsku sú pavúky a pavučiny vianočnými dekoráciami. Podľa kresťanskej legendy pavúk uplietol deku Ježiškovi. Zároveň ich Poliaci považujú za symboly dobra a prosperity.

Čo jedávajú, čomu veria aké tradície dodržujú naši západní susedia?

V Anglicku slávili prvé Vianoce v roku 521 v Yorku. Angličania tradične nosia koruny, ktoré majú pravdepodobne pôvod v rímskych oslavách Saturnáliách. Tradičnými vianočnými pokrmami sú pečená a plnená sliepka, pečená hus, pečená morka plnená slivkami a jablkami. Tradičná Vianočná večera v sebe zahrňovala aj prasačiu hlavu s hubovou omáčkou. Je pochopiteľné, že dnes ju do svojho menu nepridáva každý.  Ako dezert sa podáva plum puding tradičný nákyp so slivkami, do ktorého sa dáva ovčí loj. Hovorí sa, že čím je starší, tým je chutnejší. Na Vianoce si Angličania radi sadnú k vianočnému príhovoru panovníka, ktorý sa vysiela už od roku 1952.

Vo Francúzsku sa štedrovečerný stôl prehýba pod rybacou polievkou, ustricami, slimákmi, lastúrami, kaviárom, lososom, obaľovanými žabími stehienkami, bielymi klobásami, párkami, pečeným moriakom s gaštanovou omáčkou alebo hľuzovkovou pastou, olivami a paradajkami, husami a kuraťami. Posledným vianočným sviatkom je sviatok Troch kráľov, kedy sa podáva tradičná čokoládová torta La Gelette du Roi, do ktorej sa zapečie čierna figúrka kráľa a ten kto ju počas jedenia nájde, stane sa kráľom oslavy.

V Španielsku sa udržal silný katolícky vplyv, ktorý sa prejavuje v tradičnom vianočnom pôstnom jedle jahňacine. Podáva sa aj ovčie alebo kozie mäso, najčastejšie pečené. V niektorých oblastiach sa jedáva aj morka a na pobreží sa podávajú rôzne dary mora a z nich najmä ryby. Tradičné sú mandľové koláčiky, ktoré sa v minulosti sladili medom.

V Taliansku je súčasťou vianočných osláv v mnohých talianskych domácnostiach "Urna osudu". V tejto urne sú uložené zabalené darčeky pre každého. V Taliansku má silné postavenie matka rodiny a preto z urny vyberá prvá. Potom môžu vyberať ostatní. Cieľom tejto milej zábavy je vytiahnuť si darček so svojim menom, ak sa to nepodarí, darček sa vráti a ťahá ďalší. Darčeky si v Taliansku dávajú v prvý sviatok vianočný a Vianoce oslavujú len dva dni, 24. a 25. decembra.

V Belgicku je 24. december pracovný deň. Večer sa Belgičania vrátia domov z práce a tradične sa idú niekam najesť alebo navštíviť priateľov. Darčeky rozbaľujú až 25. decembra a vtedy majú aj štedrovečernú večeru.

Na Heiligabend ako nazývajú v Nemecku Štedrý deň sa dejú čarovné veci. Podľa tradície môže len čisté srdce počuť hovoriť zvieratá.

...

Pokračovanie prinesieme už čoskoro :)

Hľadáte originálny a praktický darček, ktorý poteší a zároveň skrášli domácnosť? Inšpirujte sa našimi tipmi na darčeky zo sveta zariaďovania.