Vo vianočných tradíciách, zvykoch a obyčajach budeme pokračovať trošku južnejšie...

V jednej gréckej vianočnej legende sa práve vo vianočnom čase objavujú zlé bytosti Kallikantzaroi, ktoré robili nepríjemné huncútstva. Ešte aj dnes Gréci na Vianoce spaľujú soľ alebo staré topánky, aby ich štipľavý zápach prinútil odísť alebo ich aspoň odradil od návštevy ich príbytku. Ďalšie vyháňacie techniky zahŕňajú zavesenú bravčovú čeľusť pri dverách, alebo udržiavanie veľkého ohňa v kozube, aby nepreliezli komínom.

Na Cypre, podobne ako u nás chodia po domoch koledníci a spievajú vianočné koledy. Vianoce slávia 25. decembra, kedy chodia do kostola a keď sa vrátia zasadnú k večeri, ktorá sa skladá z pečenej morky a typického gréckeho šalátu.

V Jeruzaleme slávia Židia sviatok svetiel Chanuku, ktorá trvá osem dní. Každý deň na svietniku zapaľujú jednu sviečku a deti dostávajú darčeky. Podávajú sa jedlá vyprážané na oleji, medzi nimi obľúbený druh vyprážaných šišiek sufganijot, zemiakové placky latkes, syrové jedlá a múčnik kugl. Každoročne sa z Betlehema roznáša do viacerých štátov sveta Betlehemské svetlo mieru a porozumenia.

A ako je to s Vianocami na americkej pevnine ?

Vianoce neboli v USA deklarované ako oficiálne prázdniny až do 26. júna 1870, kedy sa stali národným sviatkom. Darčeky si Američania tradične dávajú 25. decembra a jedia večeru, na ktorej sa podáva morka alebo moriak. Druhý sviatok vianočný sa v USA neoslavuje.

Poinsettia alebo vianočná ruža pochádza z Mexika, kde bola pôvodne pestovaná Aztékmi. Volali ju Cuetlaxochitl (kvet, ktorý vädne), dnes je v Mexiku známa ako "kvet svätej noci". Pre Aztékov jej červená farba symbolizovala čistotu. Často ju používali ako liek na zníženie horúčky. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, Poinsettia nie je jedovatá.

Bolívijčania na Štedrý deň oslavujú „Misa del Gallo“ alebo "Mass of the Rooster" (kohútia omša). Niektorí ľudia prinášajú kohúty aj na polnočnú omšu ako gesto, ktoré symbolizuje vieru, že kohút bol prvým zvieraťom, ktoré oznámilo narodenie Ježiša.

Na zasneženom severe ...

Vianočný tradičný zvyk bozkávať sa pod imelom pochádza pravdepodobne zo starovekej Škandinávie, kde bolo imelo spojené s mierom a priateľstvom.

Vo Švédsku je typickou vianočnou dekoráciou Julbukk, malá figúrka kozy, zvyčajne vyrobená zo slamy. Švédi používajú rôzne slamené ozdoby vo forme hviezdy, anjelov, sŕdc a iných tvarov aj na tradičnú výzdobu vianočného stromčeka.

Nóri veria, že čarodejnice vychádzajú na Štedrý večer, aby si našli metlu, na ktorej budú jazdiť. Preto sa všetky metly v dome skrývajú a muži idú von vystreliť z brokovnice, aby vystrašili zlých duchov.

Vo Fínsku majú tradíciu ísť na Štedrý večer do sauny, kde sa vypotia a následne osviežia studenou vodou. Potom plní energie a poriadne hladní zasadnú k večeri.

V Dánsku sa na Štedrý deň nepostia. Pri bohato prestretom stole si pochutnávajú na husacine, kačacine, bravčovine, dusenej červenej kapuste, teplej práve uvarenej šunke, treske s reďkovkou, pivnom a pšeničnom chlebe, sladkej varenej ryži s mliekom alebo sladkom ryžovom nákype s mandľami. Na stromček si vešajú malé darčeky, ktoré musia vystihnúť povahové vlastnosti alebo prípadné neresti obdarovávanej osoby, ale nesmú nikoho zosmiešniť ani uraziť. Až do konca tejto tradičnej hry sa nesmie prezradiť, ktorý darček je pre koho.

Ďaleko na východe ...

Vo Vietname sú tradičnými náboženstvami budhizmus a čínsky taoizmus. Ale nájdeme tu aj kresťanstvo, ktoré v minulom storočí priniesli francúzski kolonisti. Rovnako ako v Európe, Vietnamci zdobia stromčeky a na Štedrý deň vyložia pred dvere vyčistené topánky. 24. decembra idú na polnočnú omšu a potom sa vrátia k prestretému stolu, kde si dajú kuraciu polievku, v bohatších rodinách podávajú pečenú morku, v chudobnejších kura alebo kačicu a nakoniec vianočný puding.

Na Štedrý deň v Japonsku tradične jedia vyprážané kurča a jahodový koláčik. Väčší sviatok je však pre nich nový rok Ošugcu, ktorý trvá až 7 dní.

U protinožcov ...

V Austrálií dosahujú teploty v čase Vianoc až 30 stupňov Celzia. Preto trávia Austrálčania Vianoce v prírode alebo na pláži. Tam si robia aj štedrovečerné pikniky, na ktorých si pochutnávajú na morke a sladkom slivkovom pudingu, ktorý sa u nich udomácnil ešte v čase anglickej koloniálnej nadvlády. Obľúbené sú aj koláče plnené mäsom.

Prečítajte si pokračovanie článku Vianoce vo svete I. Ďalšie zaujímavé informácie sa dozviete aj v článku Ježiško, Dedo Mráz, Mikuláš či Santa Claus.

Neodmysliteľným symbolom Vianoc je vianočný stromček, na trhu sa objavujú rôzne druhy umelých stromčekov, množstvo ľudí však aj napriek tomu naďalej zostáva verných klasickým živým stromčekom. Aký vianočný stromček si teda vybrať, aby potešil nielen vaše oči, ale aj prevoňal váš domov si môžete prečítať v našom článku Rozvoňajte vašu vianočnú obývačku čerstvou kaukazskou jedličkou. 

Spoločnosť zelena-strecha.sk SkyGardens vám každý rok od 3.12. ponúka tie najkrajšie kaukazké jedličky 🎄  https://vianocnestromceky.skygardens.sk/