1. Pôvod

Veľkonočné sviatky patria medzi najvýznamnejšie sviatky kresťanskej cirkvi. Svoj pôvod majú už v predkresťanskom období. Pravdepodobne nadväzujú na židovský sviatok Pesach, ktorý sa spája s odchodom Židov z egyptského zajatia. V našich podmienkach sú tieto sviatky jari spojené s mnohými predkresťanskými tradíciami a poverami. Predstavujú symbolické vynesenie zimy, vítanie nového vegetačného obdobia a ochranu úrody, dobytka a ľudí, pred démonmi a chorobami.

2. Ako vypočítame, kedy bude Veľká noc?

Veľká noc je pohyblivým sviatkom, čo znamená, že sa jej dátum stanovuje v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla. Veľkonočná nedeľa sa stanovuje na prvú nedeľu po prvom jarnom splne, teda po jarnej rovnodennosti (21.marca). Je to kvôli tomu, že dátum veľkonočných sviatkov bol stanovený juliánskym kalendárom, ktorý sa potom transformoval na kresťanský kalendár. Jeho základom je práve Veľká noc ako pohyblivý sviatok v cykle 35. rokov.

3. Čo predchádza Veľkej noci?

Veselej veľkonočnej zábave predchádza 40 dňový pôst, ktorým sa končia fašiangové zábavy. Pôst sa začína čiernou nedeľou, kedy si ženy menili farebné šaty za čierne a končí kvetnou nedeľou. Vtedy sa posväcovali pučiace konáriky stromov a bahniatkam sa pripisovala nadprirodzená, ochranná a liečivá moc. Ľudia ich počas búrky kládli do horúcej pece, aby do domu neudrel blesk alebo ich používali proti bolestiam hrdla. Inde s nimi posväcovali dobytok, príbytok alebo dobrú úrodu.

Na západnom Slovensku nosili dievčatá zelené ratolesti ozdobené kraslicami a farebnými stuhami tzv. "lesoly" alebo "májiky", ktoré symbolizovali nový život a prebúdzanie sa prírody. Po kvetnej nedeli sa začína pašiový alebo veľkonočný týždeň.

Zelený štvrtok sa symbolicky spája s Poslednou večerou. Kostolné zvony na znak smútku nezvonia až do Bielej soboty. Tradícia hovorila, že v tento deň vychádzajú nečisté sily, a tak ich ľudia odháňali hlukom z rapkáčikov a klepáčov. Pastieri zase dlhým trúbením. Takto sa mal magicky ochrániť dobytok, ktorý prvýkrát po zime opúšťal maštale. Jedávala sa zelená strava na zachovanie zdravia, ako špenát alebo prívarok z listov mladej púpavy. Časom sa varili cestoviny, ktoré mali symbolicky podporiť rast obilia a zabezpečiť tak dobrú budúcu úrodu. Ak na zelený štvrtok napadol sneh, očakávalo sa teplé leto.
Veľký piatok je dňom smútku nad ukrižovaním Krista. Spája sa s ním aj viera v magickú silu zeme. V tento deň sa zakazovalo orať, kopať, siať a sadiť, aby bola bohatá úroda. Verilo sa, že ak na Veľký piatok hrmí, určite bude dobrá úroda.

Biela sobota nebola v starom kresťanskom svete liturgickým dňom. Až v 8. storočí sa v tento deň zaviedlo veľkonočné svätenie ohňa, ktoré sa postupne stalo slávnostným obradom. Vyhasnuté uhlíky z ohňa dávali obyvatelia stredného Slovenska na povalu po strechu, aby tak chránili dom pred možným požiarom. Inde zas sypali takýto popol na oziminy, aby odolávali búrkam a krupobitiu. Pripravovali sa rozličné veľkonočné jedlá, ako varená bravčová šunka, jahňa, zajac a vajcia, ktoré sa konzumovali až na druhý alebo tretí deň. Pre každého člena rodiny sa upiekol magický koláč proti zlým silám a neúrode, ktorý na východnom Slovensku nazývali Pascha.
Na veľkonočnú nedeľu sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. V mnohých oblastiach Slovenska sa v kostoloch svätili jedlá pripravené na Bielu sobotu. Na Spiši sa na dvoroch kostolov zhromaždili ženy, dievčatá a malé deti s košíkmi plnými veľkonočných pokrmov. Po obradoch muži zobrali košíky a ponáhľali sa domov v predstave, že ako rýchlo tam prídu, tak rýchlo budú hotové aj práce na poli.
Veľkonočný pondelok sa spája s hodovaním, kúpaním a šibaním. Voda mala veľký obradný význam, pretože poriadny kúpeľ mal zabezpečiť zdravie po celý nasledujúci rok. Mládenci chodili už od rána po domácnostiach svojich známych, hovorili koledy, polievali alebo šibali dievčatá. Na strednom a západnom Slovensku sa väčšinou len korbáčovalo a na východnom polievalo. Dnes je táto tradícia spojená. Za odmenu mokré a vyšibané dievčatá ponúkli pohostenie, maľované vajcia a peniaze, za ktoré potom večer chlapci usporiadali zábavu.

4. Veľkonočné vajíčko

Vajíčko je pôvodne pohanským symbolom nového života a používalo sa pri oslavách jari. Pre kresťanov zase symbolizuje vzkriesenie Krista a nesmrteľnosť. Zvyk zdobenia vajec pochádza pravdepodobne z 13. storočia a uchoval sa v rôznych podobách až do dnes. Darované vajíčko má zabezpečiť zdravie po celý rok a dievčatám mládencovú lásku. Dáva sa uvarené na tvrdo, pretože mäkké nemá takú magickú moc. Zvykom bolo, že gazdiná pri obede olúpala vajíčko a rozdelila ho medzi všetkých členov rodiny. Tento obrad mal každému v nešťastí pripomenúť s kým jedol a nešťastie malo odísť. Škrupinky z vajíčok, ktoré sa použili na pečenie sa rozvešali po ovocných stromoch, alebo sa nasypali do sejby, aby bola dobrá úroda.

5. Veľká noc vo svete

V USA nie je Veľká noc vo väčšine rodín slávená ako náboženský sviatok. V sobotu večer pred Veľkou nocou majú vo zvyku zdobenie vajec. V noci ich skryje veľkonočný zajačik a v nedeľu ráno ich veľkí aj malí hľadajú.

V Nórsku sa maľujú vajíčka, lyžuje sa a novodobou tradíciou sa stalo riešenie televíznych alebo knižných vrážd. V novinách sú uverejňované články, z ktorých môžu čitatelia hádať, kto je páchateľom. Vychádza množstvo kníh a dokonca aj krabicové mlieko býva potlačené príbehmi s vraždami.

Vo Švédsku veria, že v tento deň chodia po svete čarodejnice. Deti sa oblečú ako čarodejnice a natrú si tváre na červeno. Potom chodia po domoch a pýtajú sladkosti, podobne ako počas Haloweenu.

6. Zaujímavosti

Prvé čokoládové vajce bolo vyrobené v Nemecku v 19. storočí. Najväčšie veľkonočné čokoládové vajce na svete vyrobili minulý rok v Argentíne. Bolo vysoké 8 metrov, vážilo 4 tony a pripravovalo ho 27 pekárov. Veľkonočné ostrovy dostali svoje pomenovanie od holandského prieskumníka Jacoba Roggevena, ktorý na ne priplával na veľkonočnú nedeľu (5. apríla 1722), keď hľadal Davidov ostrov. V holandštine jeho meno znelo PAASCH-Eyland. Oficiálne španielské meno Isla de Pascua, tiež znamená Veľkonočné ostrovy.

Príjemné sviatky a veselú Veľkú noc Vám želá zariadim.sk.